Kino Lumière v júni:

Nech žije groteska

Československá televízia kedysi vysielala program Komik a jeho svet. Čestné miesto v ňom mala filmová groteska. Tá už z obrazoviek zmizla, ale dá sa nájsť v programe Kina Lumière. V júnovej ponuke sú snímky trojice najvýraznejších tvárí grotesiek – Charlieho Chaplina, Bustera Keatona, Harolda Lloyda – a aj film z dielne najznámejšej komediálnej dvojice tohto obdobia Laurela a Hardyho.

Hoci Harolda Lloyda poznajú diváci napríklad vďaka ikonickej scéne z filmu O poschodie vyššie (1923), v ktorej na najvyššom poschodí výškovej budovy visí na ciferníku hodín, zo spomínaných komikov patrí dnes k najmenej známym. V čase najväčšej slávy však herec, ktorý sa nebál ani kaskadérskych kúskov, patril k najúspešnejším a niektoré zdroje uvádzajú, že v Amerike bol obľúbenejší než Chaplin a Keaton.

Keď sa v roku 1944 zostavoval rebríček hollywoodskych filmov, ktoré vznikli od roku 1914 a mali tržby aspoň 1,5 milióna dolárov, dostalo sa doň 59 filmov, z toho polovica nemých. Charlie Chaplin tu mal štyri filmy, no titul On zázračným študentom Harolda Lloyda ich s 2,6 milióna dolárov v rebríčku predbehol. On zázračným študentom (premieta sa 9. 6.) je Lloydov komerčne najúspešnejší film. V komédii z prostredia univerzity sa predstaví ako čerstvý študent, ktorý chce vyniknúť nielen medzi spolužiakmi, ale aj v športe a byť obdivovaný (pomôcť mu v tom má napríklad napodobňovanie jeho filmového idolu). Hoci si myslí, že mu plán vychádza, darí sa mu pravý opak a všetkým je na smiech...

V rovnakom cykle – Humor v hlavnej úlohe – premietne Lumière 23. 6. aj Chaplinove Svetlá veľkomesta (1931), tragikomickú romancu tuláka a slepej kvetinárky, ktorá vznikla už v ére zvukového filmu, ale reč Chaplin v snímke ešte nevyužil.

Diváci sa môžu tešiť aj na trojicu filmov Bustera Keatona (16. 6.), ktorého pre jeho stoický výraz prezývali kamenná tvár. V snímke Frigo obetným baránkom (1921) sa náhodou pripletie k fotografovaniu vraha, za ktorého ho potom považujú. Vzorný študent (1927) ho zachytáva ako knihomoľa, ktorý sa pokúša prekonať sám seba a zaujať dámu svojho srdca športovými výkonmi. V Bledej tvári (1921) chcú ropní magnáti vyštvať indiánsky kmeň z jeho územia. Indiáni sa rozhodnú, že umučia prvého belocha, ktorý na územie vstúpi, a tým je nešťastník Frigo, tentoraz ako zberateľ motýľov.

A pri príležitosti 125. výročia narodenia Stana Laurela (ten chudší z dvojice) uvedie kino 2. 6. aj komédiu Milé príbuzenstvo (1931), v ktorej Laurelovi a Hardymu skomplikujú život ich zlé dvojčatá.

odporúča vedúci kultúrnej rubriky denníka Pravda Matúš Kvasnička