Začiatok stránky, titulka:
Pokračovanie obsahu:
Čo prinesie SFÚ nový zákon o audiovízii
Národná rada Slovenskej republiky schválila vo februári zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje aj postavenie Slovenského filmového ústavu a upravuje jeho pôsobnosť. Zákon nadobúda účinnosť v takmer celom rozsahu už 1. júla 2015.
Nový zákon upravuje okrem postavenia a pôsobnosti SFÚ aj práva a povinnosti osôb pôsobiacich v audiovízii, evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov, ďalej jednotný systém označovania a podmienky na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo SR. Doteraz upravoval oblasť slovenskej audiovízie zákon č. 343/2007 Z. z. Na tvorbe toho nového sa aktívne podieľal aj SFÚ, napokon, týka sa ho naozaj veľká časť zákona vrátane niektorých noviniek. „Výrazný dosah na činnosť SFÚ bude mať určite prechod evidencie slovenských audiovizuálnych diel a evidencie osôb pôsobiacich v audiovízii na SFÚ. Túto činnosť doteraz vykonávalo Ministerstvo kultúry SR a zákon v prechodných ustanoveniach stanovil lehotu na odovzdanie existujúcej agendy z ministerstva do SFÚ do 10. 7. 2015,“ odpovedá právna zástupkyňa filmového ústavu
Adriana Tomanová na otázku, ktoré úpravy budú mať najciteľnejší dosah na postavenie, organizáciu a činnosti SFÚ. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela bude povinný požiadať o jeho zápis do zoznamu diel v SFÚ do 30 dní odo dňa, keď malo prvé verejné uvedenie v SR. (Táto povinnosť sa nevzťahuje na diela, ktoré sú určené výhradne na účely televízneho vysielania.) Zoznam bude obsahovať ku každému dielu informácie o jeho autoroch, výkonných umelcoch, výrobcoch, minutáži, celkových výrobných nákladoch, technických parametroch, ako aj anotácie, žánrové zaradenie a ďalšie údaje. Tento zoznam bude verejne prístupný podobne ako evidencia osôb pôsobiacich v audiovízii, teda výrobcov slovenských audiovizuálnych diel (okrem diel určených len na TV vysielanie), ich distribútorov, osôb poskytujúcich technologické a odborné služby súvisiace s výrobou diel, prevádzkovateľov audiovizuálnych technických zariadení a mediaték. Oba zoznamy doteraz viedlo ministerstvo kultúry, čo platilo aj o evidencii nezávislých producentov, ktorá podľa nového zákona prechádza pod správu Audiovizuálneho fondu. Ministerstvo kultúry bude viesť zoznam zvukových záznamov umeleckých diel.
„Za podstatné zmeny v novom zákone ďalej považujem podrobnejšiu úpravu výkonu funkcie generálneho riaditeľa filmového ústavu a úpravy týkajúce sa zloženia Rady SFÚ ako orgánu dohľadu, jej rokovania a náležitostí spojených s členstvom v rade. Tá bude mať naďalej päť členov, ktorých vymenúva minister kultúry, ale zastúpenie budú tvoriť po novom dvaja štátni zamestnanci ministerstva, jeden odborník za oblasť propagácie a prezentácie audiovízie, jeden odborník za oblasť ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva a jeden odborník za oblasť vedeckej a výskumnej činnosti,“ uvádza Adriana Tomanová. Na základe predchádzajúceho zákona minister kultúry vymenúval a odvolával štyroch členov rady – odborníkov z oblasti audiovízie a kinematografie – a jedného člena volili zamestnanci SFÚ spomedzi odborných pracovníkov ústavu. „Ďalšou zmenou je vznik nového orgánu SFÚ, a to komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Jej činnosť bude zameraná na ochranu audiovizuálneho dedičstva. Bude mať takisto päť členov, dôraz sa bude klásť na ich odbornosť a členmi budú riaditeľ Národného filmového archívu, jeden zástupca RTVS, jeden zástupca nezávislých producentov a dvaja odborníci za oblasť ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva,“ pokračuje Adriana Tomanová a v tejto súvislosti konštatuje, že nový zákon prinesie pre SFÚ nepochybne viac práce, „ale zároveň aj viac odbornej kontroly vzhľadom na uvedené zmeny obsadenia Rady SFÚ a vznik nového orgánu komisie. Zamestnanci SFÚ mali doteraz v Rade SFÚ svojho zástupcu, čím im bola určitým spôsobom umožnená kontrola nad činnosťou SFÚ znútra, toto sa však novým zákonom ruší.“ Prvých členov Rady SFÚ aj komisie pre audiovizuálne dedičstvo vymenuje minister kultúry podľa nového zákona najneskôr do 15. augusta 2015. Komisia bude okrem iného schvaľovať metodické usmernenia na katalogizáciu, ochranu, obnovu, sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedičstva a na výkon depozitnej povinnosti, určovať kritériá audiovizuálnej hodnoty, rozhodovať o audiovizuálnej hodnote slovenských diel či určovať sprievodné dokumenty k jednotlivým audiovizuáliám fondu audiovizuálneho dedičstva. Doposiaľ zriaďoval poradný orgán pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva generálny riaditeľ SFÚ.
V § 21, ktorý sa zaoberá činnosťami Slovenského filmového ústavu, došlo takisto k niekoľkým úpravám. Oproti zákonu 343/2007 Z. z., ktorý ústavu určoval vykonávanie práv autorov audiovizuálnych diel vyrobených organizáciami štátu pred rokom 1991, v novom zákone sa rok 1991 vypúšťa. Podľa neho bude SFÚ vykonávať tieto práva k dielam vyrobeným organizáciami štátu, ktoré ich vykonávali na základe právnych predpisov platných do roku 1997. Adriana Tomanová považuje uvedenú úpravu za správny krok „najmä vzhľadom na vývoj a čas privatizácie Slovenskej filmovej tvorby Bratislava-Koliba“. So SFÚ súvisia aj paragrafy o audiovizuálnom dedičstve, zákonnom depozitári a depozitných povinnostiach či akvizičnej činnosti. Z celkového pohľadu hodnotí Tomanová nový zákon tak, že spracúva všetky potrebné náležitosti vo vzťahu k filmovému ústavu. „Zákon podrobne upravuje všetky činnosti SFÚ, čo je podľa môjho názoru pre prax postačujúce. SFÚ sa aktívne podieľal na jeho tvorbe a bolo jeho prioritným záujmom, aby boli všetky špecifiká jeho činnosti v zákone upravené tak, aby v praxi pri výkone činnosti nevznikali aplikačné alebo výkladové problémy.“
Čo sa týka poslania Slovenského filmového ústavu, nový zákon ho v porovnaní s doterajším formuluje s inováciami. Podľa neho sa má SFÚ v oblasti audiovízie „podieľať na uchovávaní, ochrane, obnove, zveľaďovaní a sprístupňovaní audiovizuálneho dedičstva ako neoddeliteľnej súčasti kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s cieľom uchovania audiovizuálnej tvorby ako formy kultúrneho vyjadrovania, ďalej sa má podieľať na propagácii a prezentácii audiovízie a takisto vykonávať vedeckú a výskumnú činnosť“. Základné rozdiely v špecifikácii činností SFÚ sme už naznačili. Spomeňme azda ešte bod, ktorý v tejto súvislosti pribudol a týka sa zabezpečenia činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie.
Samozrejme, nový zákon sa venuje aj iným oblastiam slovenskej audiovízie a zavádza niekoľko nových úprav. Napríklad nanovo definuje nezávislého producenta v audiovízii. Takisto upravuje jednotný systém označovania, určovanie a zverejňovanie vekovej vhodnosti a obmedzenie prístupu k audiovizuálnemu dielu (i k zvukovému záznamu umeleckého výkonu a multimediálnemu dielu). Pri slovenských dielach už nebude mať povinnosť určovať vekovú vhodnosť diela jeho výrobca, ale distribútor. V súvislosti s Audiovizuálnym fondom sa zase okrem iného zavádza poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby povinnosť odvádzať na požiadanie príspevok do fondu vo výške 0,5 % z celkovej výšky ich príjmov za poskytovanie služby v poslednom kalendárnom roku. Upravuje sa aj príspevok do fondu od prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia z 0,03 eura za každú predanú vstupenku na 1 % z ceny vstupenky. Uvedené body zákona, ktoré sa týkajú AVF, však nadobudnú účinnosť až 1. januára 2016.
Celkovo je zákon o audiovízii rozdelený do deviatich častí: Všeobecné ustanovenia, Evidencie, Ochrana maloletých, Osobitné ustanovenia o jazykovej úprave, Reklama a umiestňovanie produktov, Slovenský filmový ústav, Ochrana audiovizuálneho dedičstva, Dohľad a Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Ako sa píše v dôvodovej správe k návrhu zákona, potreba tejto právnej úpravy vyplynula predovšetkým z požiadaviek aplikačnej praxe. O tom, ako sa nový zákon prejaví v ďalšej praxi, budeme vo Film.sk informovať.
Daniel Bernát