Rekordných 27 vyrobených dlhometrážnych slovenských filmov pre kiná, druhý najvyšší medziročný nárast hrubých tržieb v EÚ, nárast počtu kín po niekoľkoročnom poklese, 44,44 % medziročný nárast počtu divákov na domácich filmoch... To je len niekoľko zaujímavostí z množstva informácií, ktoré – už po dvanásty raz – prináša Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2014. (Jej anglickú verziu nedávno prezentovala kancelária Creative Europe Desk Slovensko na MFF v Cannes.) Vo Film.sk ju publikujeme v skrátenej verzii, v kompletnej podobe ju nájdete na webovej stránke www.cedslovakia.eu.

Zákon č. 374/2013 Z. z. z 22. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Jednou z najdôležitejších zmien je doplnenie štvrtej časti zákona – Podpora audiovizuálneho priemyslu.

Dňa 1. januára 2014 nadobudla účinnosť aj vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 446/2013 z 12. decembra 2013, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 19. februára 2014 uznesením č. 68/2014 vyslovila súhlas s návrhom na prístup k Pekinskej zmluve o audiovizuálnych umeleckých výkonoch. Zároveň odporučila Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Dňa 1. júla 2014 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o filmovom projekte, ktorá ustanovuje minimálny časový rozsah filmového projektu, kritériá a vzor tlačiva kultúrneho testu a minimálnu sumu oprávnených výdavkov.

Dňa 14. mája 2014 Vláda Slovenskej republiky schválila dokument Stratégia rozvoja kultúry v Slovenskej republike na roky 2014 – 2020.

Dňa 29. októbra 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 283/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Audiovizuálny fond. AVF vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela.

V roku 2014 rozdelil AVF na podpornú činnosť o 46 270 eur viac než v predchádzajúcom roku (6 553 460 eur v roku 2014, 6 507 190 eur v roku 2013). V roku 2014 bolo na AVF podaných 602 žiadostí s celkovými nákladmi 58 703 529 eur a s objemom požadovaných prostriedkov 22 328 374 eur. Počet podporených žiadostí klesol z 358 v roku 2013 na 338. Ich podiel na celkovom počte doručených žiadostí zostal približne rovnaký (56,31 % v roku 2014, 53,14 % v roku 2013 a 51,55 % v roku 2012). Uvádzaná štatistika za rok 2014 mapuje stav k 16. aprílu 2015.

Najzásadnejšie zmeny v činnosti AVF však priniesli novelizácia zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o filmovom projekte, ktoré vytvorili podmienky na fungovanie ďalšieho systémového opatrenia – je ním poskytovanie finančných prostriedkov formou osobitnej formy dotácie s účelovým určením na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike. Na základe týchto legislatívnych úprav môže Audiovizuálny fond od roku 2015 poskytovať finančné prostriedky určené na podporu audiovizuálneho priemyslu.

Literárny fond. Výbor sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby podporil prostredníctvom programu ALFA v roku 2014 vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy. Výbor sekcie mal vlani rozpočet v celkovej sume 125 000 eur (123 000 eur v roku 2013), z tohto rozpočtu poskytol na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov do 31. decembra 2014 sumu 119 382 eur (120 133 eur v roku 2013). Takmer polovica tejto sumy (61 800 eur) bola vyplatená 76 tvorcom vo forme tvorivého štipendia. V roku 2013 získalo 78 tvorcov tvorivé štipendium vo výške 57 200 eur.

Podprogram MEDIA. Od 1. januára 2014 je MEDIA súčasťou programu Kreatívna Európa (s podprogramom Kultúra) a to isté platí i pre kanceláriu MEDIA Desk Slovensko, ktorá sa transformovala na kanceláriu Creative Europe Desk Slovensko (zlúčením s kanceláriou Kultúrny kontaktný bod).

V roku 2014 získali slovenské subjekty z podprogramu MEDIA finančnú podporu v celkovej výške 617 074 eur, z toho v jednotlivých schémach: Podpora vývoja jednotlivých projektov 145 000 eur, Výberová podpora kinodistribúcie 106 300 eur, Podpora audiovizuálnych festivalov 25 000 eur, Automatická podpora kinodistribúcie 210 520 eur a Podpora práce s publikom 130 254 eur. Úspešnosť slovenských žiadateľov o podporu dosiahla 64 %, úspešnosť projektov 55 %. Nepriama podpora v rámci siete Europa Cinemas pre 19 slovenských kín, ktoré sú členmi siete, bola 91 701 eur, čiže celková suma podpory za rok 2014 pre slovenské subjekty predstavovala 708 775 eur.

Program EURIMAGES. Kinematografický fond Rady Európy je jediný európsky fond podporujúci nadnárodné koprodukcie celovečerných filmových diel. V roku 2014 fond podporil počas štyroch zasadnutí 66 hraných filmov, 5 dokumentov a tri animované snímky celkovou sumou 22 234 000 eur. Medzi podporenými boli aj dva slovenské koprodukčné projekty. Hraný film Sedmero (SK/CZ, r. Alice Nellis) – súčasný distribučný názov je Sedem zhavranelých bratov –, ktorý je podľa účasti Slovenska majoritný, získal podporu vo výške 280 000 eur. Hraný Rodinný film (CZ/DE/SI/SK/FR, r. Olmo Omerza), ktorý je podľa účasti Slovenska minoritný, získal podporu vo výške 250 000 eur. Vklad Slovenska do fondu v roku 2014 bol 116 535 eur a slovenské koprodukčné projekty získali spolu 530 000 eur. Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2014 získalo podporu 32 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – to platí napríklad o Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Katedre fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave či Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.

Dňa 1. septembra 2014 otvorila po prvýkrát štúdium v 7 ateliéroch bez prijímacích pohovorov pre všetky vekové kategórie Akadémia filmovej tvorby a multimédií. Audiovizuálna tvorba sa vyučuje v ateliéri klasickej animácie, v ateliéri 3D animácie a Motion Capture a v ateliéri dokumentárneho filmu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať audiovizuálne umenie na dvoch z jej troch fakúlt. Na Fakulte výtvarných umení je katedra intermédií a digitálnych médií. Na Fakulte dramatických umení sa študujú odbory divadelné umenie a filmové umenie a multimédiá. Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v školskom roku 2013/2014 na bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 48 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku na bakalárskom stupni štúdia 24 študentov. Študenti katedry dokumentárnej tvorby vytvorili vlani 48 filmov a získali 13 ocenení.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave. FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT aj jej európskej odnože GEECT. V súčasnosti prebieha výučba v desiatich študijných programoch – dramaturgia a scenáristika (Bc. stupeň) a scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Mgr. a ArtD. stupeň, ateliér scenáristickej tvorby), filmová a televízna réžia (Bc. stupeň) a scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Mgr. a ArtD. stupeň, ateliér filmovej a televíznej réžie), dokumentárna tvorba, animovaná tvorba, kameramanská tvorba a fotografia, strihová skladba (Bc. stupeň) a strihová a zvuková skladba (Mgr. stupeň, ateliér strihovej skladby), zvuková skladba (Bc. stupeň) a strihová a zvuková skladba (Mgr. stupeň, ateliér zvukovej skladby), produkcia a distribúcia filmového umenia a multimédií (Bc. stupeň) a produkcia a manažment umení (Mgr. stupeň), umelecká kritika a audiovizuálne štúdiá (Bc. stupeň) a audiovizuálne štúdiá (Mgr. stupeň, PhD. stupeň), vizuálne efekty. K 31. októbru 2014 študovalo na FTF VŠMU 340 študentov, z toho 11 zahraničných – 201 študentov študovalo na bakalárskom, 116 na magisterskom a 23 na doktorandskom stupni (z toho 7 v externej forme štúdia). V školskom roku 2013/2014 skončilo štúdium na FTF VŠMU 113 absolventov (48 bakalárov, 57 magistrov a 8 doktorov umenia). V uvedenom školskom roku bolo na FTF VŠMU dokončených 157 filmových projektov a tamojší študenti získali vlani 34 ocenení – 12 v zahraničí, 22 na domácich festivaloch a po jednej domácej a zahraničnej nominácii. V minulom roku získalo podporu AVF 25 umeleckých projektov v celkovej výške 68 710 eur (v roku 2013 to bolo 21 projektov v celkovej výške 80 600 eur). Študenti filmovej vedy na FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý je súčasťou časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon.

V roku 2014 sa uskutočnil 18. ročník festivalu študentských filmov Áčko 2014. Grand Prix festivalu získal film B moll (r. Zuzana Marianková). Ďalší ročník medzinárodného festivalu študentských filmov Early Melons sa vlani nekonal.

V roku 2014 vzniklo rekordných 27 slovenských a koprodukčných filmov pre kiná. Pätnásť z nich bolo so 100 % slovenským podielom a doplnilo ich 6 majoritných a 6 minoritných koprodukcií. V trinástich prípadoch išlo o debuty a ďalší režiséri debutovali poviedkami vo filmoch Slovensko 2.0 a Gottland.

Hraných filmov vzniklo 12. Slovenská filmová a televízna akadémia nominovala na Oscara za najlepší cudzojazyčný film i na Európsku filmovú cenu najnovší film Miloslava Luthera Krok do tmy – dobovú drámu o mladom lekárovi, bývalom partizánskom veliteľovi, ktorý sa nevie vyrovnať so svojou minulosťou. Slovensko 2.0 je film o dvadsiatich rokoch samostatného Slovenska očami desiatich režisérov (Juraj Herz, Martin Šulík, Peter Kerekes, Zuzana Liová, Mišo Suchý, Ondrej Rudavský, Peter Krištúfek, Viera Čákanyová, Miro Jelok, Iveta Grófová), z toho štyroch debutantov. Deti sú prvým dlhometrážnym hraným filmom úspešného dokumentaristu Jara Vojteka. Film V tichu (r. Zdeněk Jiráský) mapuje zabudnuté osudy židovských hudobníkov. Rukojemník (r. Juraj Nvota) je tragikomický príbeh z druhej polovice 60. rokov minulého storočia. Láska na vlásku (r. Mariana Čengel Solčanská) je prvá slovenská rozprávka po dlhých trinástich rokoch a Socialistický Zombi Mord (r. Rastislav Blažek, Zuzana Paulini, Peter Čermák) je béčkový horor partie nadšencov.

Päť hraných filmov vzniklo v minoritnej koprodukcii: český národný kandidát na Oscara a držiteľ 15 nominácií na Českého leva Fair Play (r. Andrea Sedláčková) o dopingu v normalizačnom Československu, moderný western Mirage (r. Szabolcs Hajdu) s hviezdnym Isaachom de Bankolém v hlavnej úlohe, dráma Radima Špačka o láske, strate a pomste Miesta, autorský debut Rudolfa Havlíka Zejtra napořád a debut Garyho Keitha Griffina Listopad o živote troch študentov v Prahe koncom 80. rokov, ktorí sa zhodou okolností zapoja i do demonštrácie na Národnej triede.

V roku 2014 vzniklo i pätnásť dlhometrážnych dokumentov pre kiná. Film o hokejistovi Pavlovi Demitrovi 38 (r. Daniel Dangl, Lukáš Zednikovič) prilákal do kín 113 930 divákov a stal sa tak najnavštevovanejším dokumentom a 5. najnavštevovanejším domácim filmom v ére samostatnosti. Tento film, podobne ako desať ďalších, bol pre režisérov dlhometrážnym debutom. Snímka 5. pluk – Misia Afganistan (r. Peter Kaštíl) zachytáva misiu slovenských vojenských jednotiek v Afganistane, Arcibiskup Bezák Zbohom... (r. Oľga Záblacká) mapuje nevšedný príbeh obľúbeného arcibiskupa, Comeback (r. Miro Remo) sleduje osudy dvoch recidivistov a život v jednej z najstráženejších väzníc na Slovensku, DanubeStory (r. Vladimír Kampf, Jana Čavojská) je populárno-náučný film o našom veľtoku Dunaji, Felvidék – Horná zem (r. Vladislava Plančíková) reflektuje stále aktuálnu tému slovensko-maďarských vzťahov a Arnold Kojnok vo filme Lyrik podáva prostredníctvom životných osudov historika Jána Mlynárika originálny pohľad na dejiny Československa v rokoch 1918 až 1993. Anabela Žigová vo filme Salto Mortale pátra po tajomstvách a histórii ŠtB vo vlastnej rodine. Vlna vs. breh (r. Martin Štrba) je dokument o výnimočnej generácii slovenských fotografov, o živote Chavivy Reickovej (1914 – 1944) rozpráva Návrat do horiaceho domu (r. Anna Grusková) a Prvý slovenský horor (r. Róbert Slovák) vznikol podľa skutočného príbehu producenta, ktorý sa snažil vyprodukovať prvý slovenský horor, ale nepodarilo sa mu to.

Druhý film Patrika Lančariča Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom je svedectvom o krátkom, ale mimoriadne dynamickom živote jedného z najtalentovanejších slovenských hudobných skladateľov a Milan Čorba (r. Martin Šulík) portrétom významného kostýmového výtvarníka, scénografa a vysokoškolského pedagóga. Tak ďaleko, tak blízko (r. Jaro Vojtek) je nevšedný film z prostredia rodín s autistickými deťmi. Jediným minoritne slovenským dokumentom je netradičný poviedkový pohľad na dejiny Československa v 20. storočí Gottland.

V roku 2014 vznikli aj dlhometrážne dokumenty Le Tour (r. Dušan Bustin), Povstanie. Slovensko 1939 – 1945 (r. Vladimír Štric), Žiť pre vášeň (r. Pavol Barabáš) i niekoľko desiatok krátkych a stredometrážnych filmov – napríklad hrané B moll (r. Zuzana Marianková), Checkpoint (r. Adam Felix), L. S. D. (r. Lucia Halmová), Po hladine (r. Slavomír Zrebný), Zelená vlna (r. Martina Buchelová), dokumenty Čierna a biela (r. Samuel Jaško), Láska (r. Maja Brnušáková), Mesiačiky (r. Diana Fabiánová), Neznámi hrdinovia (r. Dušan Hudec), Polárnik (r. Pavol Barabáš), Priamy prenos (r. Zuzana Piussi), Toto nie je hra (r. Dominik Jursa), Vrbovský veter (r. Miro Remo), Z Bratislavy do Rudňan a ďalej (r. Jozef Banyák), Zlaté šesťdesiate II: Elo Havetta (r. Martin Šulík), Zlaté šesťdesiate II: Štefan Uher (r. Martin Šulík) a z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad prvý slovenský 3D film KUKU (r. Henrich Žucha), Fongopolis (r. Joanna Kożuch), Ninu (r. Veronika Obertová, Michaela Čopíková), Rosso Papavero (r. Martin Smatana), V rade (r. Kamila Kučíková) a sedem epizód zo seriálu Mať tak o koliesko viac! (2002 – 2014, r. Dávid Popovič, Ivan Popovič).

Na výrobe 7 hraných a 5 dokumentárnych dlhometrážnych filmov pre kiná sa podieľala aj RTVS, ktorá je naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi.

V roku 2014 prišli do slovenských kín 4 128 584 divákov. Je to o 10,81 % viac než v roku 2013 (3 725 709 divákov). Stúpol aj počet predstavení o 8,59 % zo 124 827 v roku 2013 na 135 553 v roku 2014, čo je historicky najvyšší počet v ére samostatnosti, a zvýšila sa i priemerná návštevnosť na jedno predstavenie o 2,04 % z 29,85 diváka v roku 2013 na 30,46. Priemerná cena vstupenky na Slovensku po druhý raz od roku 2005 medziročne klesla, tentoraz z 5,10 eura v roku 2013 na 5,05 eura, teda o 0,89 %. Je to spôsobené najmä zvýšeným počtom predstavení v digitalizovaných jednosálových kinách, v ktorých je nižšie vstupné než vo viacsálových kinách. Hrubé tržby medziročne vzrástli o 9,82 %, čo podľa predbežných výsledkov znamenalo druhý najvyšší medziročný nárast v EÚ! Diváci zaplatili za vstupenky spolu 20 868 783,32 eura (19 002 121,30 eura v roku 2013), čo je najvyššia suma v ére samostatného Slovenska.

Dvanásť distribučných spoločností uviedlo do našich kín 243 noviniek. Rok 2014 však priniesol aj nový trend – “samodistribúciu“. Producenti ponúkajú svoje filmy priamo kinám, mimo distribučných spoločností. Takýmto spôsobom boli distribuované filmy Socialistický Zombi Mord, Prvý slovenský horor, Lyrik a DanubeStory. Celkový počet premiér sa tak zvýšil na 247 filmov z 35 krajín. Najviac ich bolo z USA (109), na druhej priečke je Česká republika (26) a tretie Francúzsko s 22 novinkami. Celkovo sa v roku 2014 premietalo v slovenských kinách 632 titulov z 53 krajín.

Najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou sa v roku 2014 po prvý raz stala spoločnosť Barracuda Movie, ktorá mala 28,78 % podiel na počte divákov a 30,18 % podiel na hrubých tržbách. Druhá priečka patrí spoločnosti Continental film (23,90 % a 24,81 %) a tretí skončil Itafilm (13,03 % a 12,56 %).

Najnavštevovanejším filmom roku 2014 bola snímka Ako si vycvičiť draka 2, ktorú videlo 171 335 divákov. Tretí bol so 113 930 divákmi slovenský dokument 38. Devätnáste miesto obsadila so 45 091 divákmi rozprávka Láska na vlásku. V roku 2014 už ani jeden premiérový titul nebol k dispozícii aj na 35 mm kópii (v roku 2013 ich bolo ešte 14 a v roku 2012 dokonca až 61).

Do kín sa dostalo 22 dlhometrážnych slovenských a koprodukčných filmov. Tri animované filmy – Ako vzniká tornádo, Fongopolis, Nina – a hraný film Tanec tigra boli uvedené ako predfilmy. Aj vďaka návštevnosti filmu 38 sa počet divákov domácich filmov medziročne zvýšil o 44,44 %. Všetky slovenské filmy premietané počas roka vrátane minoritných koprodukcií videlo dovedna 236 296 divákov, čo je 5,72 % podiel na celkovej návštevnosti. Podiel 100 % slovenských filmov a majoritných koprodukcií bol 5,36 %, keď na ne prišlo 221 468 divákov.

Vo výsledkoch za rok 2014 nie je zarátaná napríklad návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, ktorý premietal z dvoch profesionálne upravených autobusov Škoda RTO v 34 slovenských mestách a na filmových a hudobných festivaloch (spolu 44 400 divákov), Filmového kabinetu deťom, festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu), projekcií bez tržieb a ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...).

V roku 2014 bolo vydaných 46 DVD alebo blu-ray nosičov s 82 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami a jedným záznamom koncertu. Z toho bolo 28 DVD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2013 bolo vydaných 48 DVD alebo blu-ray s 82 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami, z toho s 23 dlhometrážnymi pre kiná a jedno s televíznym seriálom).

Čoraz rozšírenejšia je ponuka filmov na stiahnutie, či už cez internet, napríklad cez systém Piano, alebo prostredníctvom digitálnych televízií – napríklad Magio od T-Comu a Fiber TV od Orangeu. A v polovici júla 2014 začal svoju činnosť internetový VoD portál Kinocola, ktorý sa špecializuje na slovenské a české filmy. Počas roku 2014 bolo v ponuke 90 titulov, ktoré mali spolu 2 533 pozretí.

Kiná a multiplexy. K 31. decembru 2014 bolo v prevádzke 123 kín so 197 plátnami (v roku 2013 bolo 115 kín so 188 plátnami). Z toho bolo 83 jednosálových kín, 17 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s dovedna 65 sálami a 10 674 sedadlami, 3 multiplexy (kiná s 8 a viac sálami) s celkovo 29 kinosálami a 5 469 sedadlami, 16 letných kín so 16 635 sedadlami, 1 autokino a 3 alternatívne priestory. V zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo štátu pritom bolo 63 % kín (66 jednosálových, 1 miniplex a 9 letných kín).

Ku koncu roku 2014 bolo na Slovensku digitalizovaných 139 kinosál v 67 kinách a 3 letné kiná (130 kinosál v 60 kinách a 3 letné kiná v roku 2013, 113 kinosál v 45 kinách v roku 2012 a 75 kinosál v 25 kinách v roku 2011). V 116 digitalizovaných kinosálach – z toho 28 v jednosálových kinách – bolo možné premietať aj v 3D formáte. V roku 2013 to bolo len 84 kinosál, z toho 28 v jednosálových kinách.

V roku 2014 poskytol AVF 374 300 eur na digitalizáciu 11 jednosálových kín, jedného jednosálového kina a amfiteátra a jednej sály viacsálového kina technológiou D-cinema. V roku 2014 bolo podporených aj 6 žiadostí na digitalizáciu menej náročnou digitálnou technológiou E-cinema HD v celkovej sume 59 000 eur.

V roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. Podporených bolo 8 žiadostí celkovou sumou 150 000 eur.

K 31. decembru 2014 bolo v prevádzke autokino Shopping Palace v Bratislave a 16 letných kín. Letné kiná v Košiciach, Podhájskej a Trnave boli digitalizované technológiou D-cinema. Okrem toho boli digitálne projekcie ešte v letných kinách v Pezinku, Senci a Senici, kde si požičali projektor z miestneho jednosálového kina, a v Liptovskom Mikuláši, kde malo Golden Apple Cinema požičaný projektor zo sesterského kina v Zlíne.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (2 350 kinosál v 977 kinách v 596 mestách 42 krajín) bolo na Slovensku ku koncu decembra 2014 spolu 19 kín s 55 kinosálami v 17 mestách. V októbri 2014 zástupcovia siete udelili Kinu Lumière a kinu Mladosť v Bratislave cenu za najlepšiu dramaturgiu.

Filmové kluby. Ku koncu roku 2014 pôsobilo na Slovensku 48 filmových klubov združených v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). Väčšina funguje v priestoroch klasických kín, 30 z nich – teda 62,50 % – je v digitalizovaných kinách. ASFK uviedla v roku 2014 do kín 35 noviniek, z toho 5 obnovených premiér a tri krátke predfilmy. Po medziročnom náraste počtu divákov v roku 2013 (27,3 %) prišlo vlani na predstavenia klubových filmov vo všetkých kinách na Slovensku (nielen vo FK) 124 231 divákov, čo znamená medziročný nárast 20 %. Do štatistických výkazov sa však zarátalo len 122 454 divákov na komerčných predstaveniach, kde sa vyberalo vstupné. Po tejto úprave sa klubové tituly v roku 2014 podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách podielom 2,97 % (2,69 % v roku 2013). Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2014 sa stala Nymfomanka I (Nymphomaniac: Vol. I, DK/DE/FR/BE, 2013, r. Lars von Trier).

Dvadsiaty druhý ročník medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne sa konal v dňoch 21. až 27. júna 2014. Hlavnú cenu Modrého anjela za najlepší film získala Cesta ven (CZ/FR, 2014) českého režiséra Petra Václava. V medzinárodnej súťaži krátkych filmov zvíťazil hraný film So sklonenou hlavou (La tête en bas, CA, 2013, r. Maxime Giroux). Udelené boli i tradičné ocenenia Hercova misia (Claudia Cardinale, Ivan Trojan) a Zlatá kamera (István Szabó, Ondrej Šulaj). Film Europe Award získali slovenskí tvorcovia Peter Begányi a Andrej Kolenčík za krátkometrážnu komédiu Výstava (SK, 2013).

V dňoch 10. až 15. septembra 2014 sa v Piešťanoch konal 9. MFF Cinematik. Hlavnú cenu Meeting Point Europe Award, určenú pre najlepší európsky film vyrobený v rokoch 2013 a 2014, získala Veľká nádhera (La grande bellezza, IT/FR, 2013, r. Paolo Sorrentino). V súťažnej sekcii Cinematik.doc, ktorá je určená celovečerným slovenským dokumentom, zvíťazila Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom.

Šestnásty MFF Bratislava sa konal od 7. do 14. novembra 2014. Zo súťaže prvých a druhých hraných filmov si Grand Prix a Cenu študentskej poroty odniesol film Party Girl (FR, 2014, r. Marie Amachoukeli, Claire Burger, Samuel Theis). Cena za najlepší dokument patrila snímke Nie je všetko vigília (No todo es vigilia, ES/CO, 2014, r. Hermes Paralluelo) a v súťaži krátkych filmov zvíťazila hraná snímka Milión míľ ďaleko (A Million Miles Away, US, 2014, r. Jennifer Reeder). Cenu MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii si odniesol Theodor Pištěk. Ocenenie MFF Bratislava za dlhoročnú umeleckú tvorbu a pamätnú dlaždicu na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave získal herec Ivan Palúch. Cenu Film Europe za úspešnú prezentáciu slovenského filmového umenia v zahraničí udelili kameramanovi Martinovi Žiaranovi.

Dvadsiaty prvý medzinárodný filmový festival Febiofest sa konal od 27. marca do 17. apríla 2014 v desiatich mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Kežmarok, Košice, Levice, Martin, Prešov, Prievidza, Trenčín, Trnava). Hlavnú cenu v Súťaži krátkych filmov krajín V4 získal hraný film Môj sprievodca (Újratervezés, HU, 2012, r. Barnabás Tóth).

Na 7. medzinárodnom festivale animovaného filmu Fest Anča, ktorý sa konal od 18. do 22. júna 2014 v Žiline, získal hlavnú cenu Anča Award film Záver (Coda, IE, 2013, r. Alan Holly). Anča Slovak Award získal animovaný film Fongopolis.

Celú prílohu zostavil Miroslav Ulman