Bez peňazí nie je: „Akcia!“

Vznik filmu je náročný proces, o tom niet pochýb. Dá sa to stroho skonštatovať, ale čo sa za tým skrýva? Ak je niečo náročné, žiada si to podrobnejší pohľad, ktorý môže byť o to zaujímavejší. V mesačníku Film.sk prinášame seriál, v ktorom počas roka prevedieme čitateľov rôznymi fázami tvorby a výroby filmu až po jeho verejnú prezentáciu. Ďalšia časť seriálu sa venuje práci producentov, ktorí musia zabezpečiť dostatok peňazí na výrobu filmu.

Film je po architektúre druhým najdrahším umením a jeho realizácia sa v našich podmienkach nezaobíde bez financovania z verejných zdrojov. Filmári na Slovensku museli po páde Koliby a štátnej podpory filmovej produkcie v 90. rokoch hľadať nové cesty na realizáciu svojich projektov. Ivan Ostrochovský, režisér a zároveň producent filmu Koza, ktorý mal premiéru na tohtoročnom Berlinale a aktuálne zaznamenáva úspechy na ďalších zahraničných festivaloch, vysvetľuje dôvod, prečo sa rozhodol stať aj producentom: „My sme generácia, ktorá už nezažila veľké kolibské výroby. Generácia, ktorá sa do audiovizuálneho prostredia dostala v časoch, keď na filmy neboli takmer žiadne peniaze, a chápala, že ak chceme točiť, musíme tie filmy robiť inak. Začali sme si ich produkovať sami, aby sme nemuseli platiť ďalších ľudí, a snažíme sa tak nakrúcať za také peniaze, aké sme schopní v rámci Česka a Slovenska zohnať.“ Film Koza bol pre Ostrochovského samostatným režijným debutom v oblasti dlhometrážnej tvorby a pri výrobe sa šetrilo, aby bolo možné v prípade potreby pretáčať scény. Dalo sa to aj preto, že štáb tvorilo len zopár ľudí.

V roku 2010 začal na Slovensku s podpornou činnosťou Audiovizuálny fond, ktorý výrazne pomohol reštartovať pravidelnú filmovú produkciu. Fond podporuje aj oblasť vývoja audiovizuálnych diel – teda autorov v úvodnej fáze rozpísania námetu do podoby literárneho scenára. ,,Na Slovensku to ešte obvyklé nie je, hoci existujú už aj také príklady, že producent už v úvode investuje do opcie a dohody s autorom predlohy na adaptáciu jeho diela alebo na zahraničnú licenciu. Je tak prítomný v projekte už úplne na začiatku, niekedy aj pred samotným scenáristom,“ hovorí Zuzana Mistríková, producentka zo spoločnosti PubRes, ktorá aktuálne stojí za historickou komédiou Wilsonov (r. T. Mašín) s chystanou premiérou na jeseň tohto roka.

V ďalšej fáze prípravy projektu sa producenti obracajú na fond so žiadosťou o podporu na produkciu (teda samotné natáčanie) a následne distribúciu už hotových diel. V súvislosti so vznikom AVF Ostrochovský uvádza: „Situácia je výrazne lepšia, ako bola pred desiatimi rokmi, keď sme tu nemali čo robiť. Peňazí je vo fonde dosť, filmy sa robia a niektoré reprezentujú kinematografiu na festivaloch. V zahraničí nás už neberú ako chudobných príbuzných a Slovensko sa opäť dostáva na filmovú mapu Európy. Problém však je, ako sa tie peniaze prerozdeľujú, a to, že sa producenti nenaučili zarábať na distribúcii. To, že diváci nechodia do kina, nie je preto, že vznikajú zlé filmy, ale že tie filmy ostávajú anonymné. Neexistuje tu poriadna kampaň, snaha udržať film v kinách dlhšie.“

Tunajšie producentské prostredie je v súčasnosti kapacitne nastavené na zhruba 15 dlhometrážnych majoritne slovenských filmov ročne. Zuzana Mistríková vidí priestor na pozitívny posun vo financovaní filmovej tvorby aj vo vyriešení financovania RTVS a následnom zlepšení jej podpory projektov v nezávislom prostredí. RTVS sa podľa nej síce za posledné obdobie začala správať smerom k nezávislým producentom zásadne otvorenejšie, no možnosti, ktoré má, sú príliš obmedzené. Filmári sú teda pri financovaní odkázaní prevažne na dva modely: na nízkorozpočtovosť a zahraničné koprodukcie. „Povedzme si otvorene, že okrem nízkorozpočtových filmov nemáte aktuálne inú možnosť, ako snažiť sa získať medzinárodné peniaze,“ tvrdí Mistríková. Wilsonov je produkčne náročnejší, výpravnejší projekt ako spomínaný titul Koza. „Tento rok bude dôkazom, že aj na Slovensku môžu vzniknúť žánre, pretože okrem Wilsonova prichádzajú ďalšie filmy, ako napríklad Červený kapitán. No myslím si, že slovenský producent nemá pri výbere projektov inú možnosť, ako počítať s tým, že tunajšie prostredie má svoje limity.“

Aj v prípade plánovanej koprodukcie vedie prvá cesta slovenských producentov na Audiovizuálny fond s cieľom získať úvodnú podporu, aby sa potom mohli podniknúť ďalšie potrebné kroky v zahraničí. „Keď sme začínali s financovaním Wilsonova, od Audiovizuálneho fondu sme získali  úvodnú podporu 160 000 eur. Celkový rozpočet filmu bol 1 900 000 eur, takže úvodná podpora bola nízka, ale uznanie projektu doma bolo veľmi dôležité na to, aby sa dali urobiť všetky následné kroky. Aby to isté urobil doma český producent, aby sme potom mohli osloviť televízie a neskôr sa vrátiť na AVF, aby sme mohli byť relevantným partnerom zahraničiu a v závere byť dokonca úspešní aj na fonde Rady Európy Eurimages, čo v tomto prípade znamenalo ten ideálny model,“ dopĺňa Zuzana Mistríková.

Štandardný postup financovania hraných celovečerných filmov na Slovensku tak v súčasnosti zahŕňa úvodné nastavenie rozpočtu producentom na základe scenára, vypracovanie projektu a následnú žiadosť o jeho podporu na domácom fonde, od ktorej sa potom dá odraziť smerom k televíziám a zahraničným koproducentom a fondom. Ivan Ostrochovský však v tomto prípade pripomína: „Ak chceme, aby film mohol ostať slovenský, daná krajina doň musí vložiť najviac peňazí. Pre mňa ako producenta je niekedy naozaj problém udržať si majoritu.“

Napriek výrazne pozitívnemu vývoju vo financovaní audiovizuálneho prostredia v posledných rokoch obaja oslovení producenti pripomínajú, že rozhodnutia inštitúcie, ktorá túto podporu prideľuje, sú pre slovenskú kinematografiu a jej vývoj kľúčové. Ostrochovský by v tejto súvislosti považoval za vhodné, keby filmári úspešní na významných festivaloch dostávali z AVF podporu automaticky, hoc aj nižšou sumou, aby si dokázali udržať tvorivú kontinuitu a koprodukčný potenciál pre zahraničie. Jeho generačná spolupútnička Mira Fornay mala problém získať domácu podporu na svoj nový film napriek tomu, že Môj pes Killer dostal pred dvomi rokmi na festivale v Rotterdame hlavnú cenu Hivos Tiger Award a nový scenár Miry Fornay už v marci 2014 zarezonoval na koprodukčnom trhu Sofia Meetings.

Keďže finančných prostriedkov na kinematografiu bude vždy menej, ako žiadajú producenti, bude zaujímavé sledovať, či v budúcnosti nájdu aj nové cesty financovania svojich projektov. Najnovším príkladom v tomto smere je dlhometrážny animovaný LokalFilmis režiséra a scenáristu Jakuba Kronera, ktorý vznikal kompletne bez podpory Audiovizuálneho fondu.

Martin Hnát ( študent 5. ročníka réžie na FTF VŠMU )
FOTO: Herci Csongor Kassai (vľavo), Richard Stanke a Jan Kraus pri nakrúcaní filmu Wilsonov, zdroj: PubRes