V roku 2014 sa vo väčšine oblastí stabilizovali a dokončovali procesy, ktoré sa začali v predchádzajúcom roku. Zákon č. 496/2012 Zb. o audiovizuálnych dielach a podpore kinematografie sa už začal uplatňovať v praxi, návštevnosť kín mierne stúpala a počet uvedených domácich filmov takisto.

Dňa 31. januára 2014 vznikla nová vláda a ministrom kultúry sa stal Daniel Herman. Na základe verejného výberového konania bola 29. apríla 2014 vo funkcii riaditeľky Štátneho fondu kinematografie potvrdená Helena Bezděk Fraňková. Funkciu predsedu rady fondu v roku 2014 vykonával Petr Vítek. Rada fondu vydala 31. januára 2014 dokument Krátkodobá koncepcia na rok 2014, ktorý obsahoval priority pri poskytovaní podpôr, predpokladané rozdelenie zdrojov a počet výziev.

Zároveň sa začali operácie súvisiace s naplnením dozorného výboru fondu. Na základe výzvy z marca 2014 sa neprihlásil dostatok uchádzačov, takže v októbri bola vyhlásená druhá výzva. Členovia výboru boli nakoniec vymenovaní až 18. februára 2015.

Dňa 23. mája 2014 uzavrel fond s Národným filmovým archívom (NFA) licenčnú zmluvu na použitie československých filmov, ktorých práva výrobcu vykonáva fond. Ide o filmy uvedené do kín po 1. januári 1965. Pôvodný licenčný partner však mohol uzatvárať sublicenčné zmluvy až do konca roku 2014. Skutočný dosah novej licenčnej zmluvy sa teda prejaví až tento rok.

Podpora kinematografie v roku 2014 činila celkovo 191 822 771 Kč – 184 152 771 Kč išlo na 222 nových projektov z celkovo 401 podaných žiadostí, 7 670 000 Kč sa použilo na navýšenie 22 už predtým schválených projektov z 34, ktoré o navýšenie žiadali. Pripomeňme, že v roku 2008 štátny fond rozdelil 307 261 950 Kč, v roku 2009 to bolo 279 950 500 Kč, o rok neskôr 224 788 000 Kč, v roku 2011 to bolo celkovo 212 645 000 Kč, v roku 2012 zase 156 626 019 Kč a v roku 2013 išlo o 156 242 991 Kč.

V okruhu vývoj fond vlani podporil 51 žiadostí sumou 16 500 000 Kč, v oblasti distribúcie získalo podporu 40 projektov vo výške 10 444 771 Kč, v technickom rozvoji to bolo 7 žiadostí so sumou 3 850 000 Kč, v okruhu propagácia dostalo 15 projektov 9 530 000 Kč, v oblasti publikácií a filmovej vedy bolo podporených 6 žiadostí sumou 2 828 000 Kč, 14 žiadostí z okruhu vzdelávania a výchovy dostalo 4 000 000 Kč a 17 000 000 Kč putovalo medzi 20 festivalov. Najvyššia suma 120 000 000 Kč sa rozdelila medzi 69 žiadateľov v okruhu výroba, naopak, na zachovanie a sprístupňovanie audiovizuálnych diel a ochranu práv sa nepridelili žiadne prostriedky.

V rámci programu podpory filmového priemyslu bola na rok 2014 schválená účelová dotácia vo výške 500 000 000 korún. Štátny fond kinematografie vydal osvedčenie registrácie 76 projektom. Druhého júla 2014 boli uznesením vlády navýšené prostriedky na filmové stimuly o 300 000 000 Kč. V skutočnosti sa v priebehu roku 2014 vyplatilo na filmových stimuloch celkovo 493 798 824 Kč. V tomto prípade ide vlastne o navrátenie časti skutočne minutých prostriedkov, takže pre štátny rozpočet ide viac o prínos ako o výdavok.

Po ročnom výpadku podpôr poskytovaných z prostriedkov odboru médií a audiovízie MK ČR bolo v roku 2014 opätovne vyplatených 14 970 000 Kč. Na porovnanie, v roku 2012 to bolo 14 004 000 Kč a v roku 2013 nič. Vlani bolo 6 480 000 Kč alokovaných na festivaly, prehliadky a výstavy, 2 010 000 Kč na vzdelávanie profesionálov a študentov filmových škôl, 2 850 000 Kč na odborné periodiká a neperiodické publikácie, 2 130 000 Kč na výchovu detí k mediálnej gramotnosti a 1 500 000 Kč na propagáciu českej kinematografie v zahraničí.

Počas MFF Karlove Vary bol verejne vyslovený prísľub zvýšenia finančných prostriedkov štátu na podporu kinematografie, ktorá je zatiaľ pre štát zdrojom príjmov, kým podpora sa kumuluje iba prostredníctvom obchodných aktivít súkromných subjektov alebo z výnosu českých filmov vyrobených v dobe štátneho monopolu.

Významným variantom na získanie finančnej podpory sú medzinárodné programy v systéme Kreatívna Európa, predtým MEDIA. V roku 2014 získali české projekty z programu podpory európskeho audiovizuálneho priemyslu 2 154 556 eur, čo približne zodpovedá objemu podpôr v posledných rokoch. Novo formulované tematické rozdelenie dotácií bolo takéto: 485 203 eur vývoj, 37 459 eur videohry, 385 305 eur distribúcia, 308 000 eur festivaly, 268 000 eur prístup na trh, 338 749 eur výchova a vzdelanie, 209 838 eur rozvoj publika a 122 002 eur online distribúcia.

Fond Eurimages je určený hlavne na podporu európskych koprodukčných projektov. V roku 2014 boli podporené dva české projekty – Rodinný film režiséra Olma Omerzu a Sedem zhavranelých bratov (Sedmero krkavců) Alice Nellis. Spoločnosť Sirena Film sa zúčastnila minoritným podielom na francúzskom filme Marguerite a na dánskom Tordenskiold Far Hund.

Česká filmová komora, o. p. s., zriadená Asociáciou producentov v audiovízii, Asociáciou prevádzkovateľov kín a Úniou filmových distribútorov, fungovala už len ako platforma vzájomnej komunikácie medzi týmito podnikateľskými zväzmi. České filmové centrum, zaoberajúce sa propagáciou českého filmu v zahraničí, Czech Film Commission, zaisťujúca servis pre zahraničné produkcie natáčajúce v ČR, a kancelária koordinujúca aktivity programu Kreatívna Európa sa už stali integrálnou súčasťou Národného filmového archívu.

Výsledky kín v Českej republike sa od roku 2011 veľmi nemenia. Medziročný nárast návštevnosti bol vlani 4,5 % a tržby kín stúpli len o 2,7 %. Oproti roku 2011 stúpla návštevnosť o 7,1 % a tržby o 5,2 %. Odvod štátu vzhľadom na zvýšenie DPH a zmenu poplatku do Štátneho fondu kinematografie však stúpol o 12 %. Celkovo sa v roku 2014 uskutočnilo 438 405 predstavení pre 11 558 586 divákov a hrubé tržby dosiahli 1 462 670 233 Kč. Priemerné hrubé vstupné kleslo na 126,54 Kč, čo je najnižšia úroveň od roku 2009. Najvyššie vstupné bolo zatiaľ historicky zaznamenané v roku 2012, keď dosiahlo úroveň 131,05 Kč. Odvtedy klesol čistý výnos zo vstupenky pre kiná, distribútorov a producentov o plných päť korún.

V roku 2012 vrcholil proces digitalizácie a veľmi vysoký podiel drahších stereoskopických projekcií. Odvtedy sa zvýšil podiel jednosálových kín na celkových výsledkoch distribúcie a stereoskopické projekcie sa síce stali stabilným variantom uvádzania niektorých filmov do kín, ale už stratili punc technickej novinky, za ktorú si diváci boli ochotní priplatiť. Digitalizácia kín bola prakticky dokončená už v roku 2013, odvtedy sa už obrat DCI kompatibilnej distribúcie pohybuje medzi 97 a 98 % celkového obratu kín. V roku 2014 prvý raz prekonal obrat verejných projekcií z domácich nosičov (DVD a blu-ray disk) 35 mm film, ktorý sa postupne stal archívnou raritou. Podiel tržieb z 3D projekcií klesol na 17,7 %. Technologické špeciality ako IMAX a formát 4DX (jedna sála) kumulujú 2,5 % tržieb.

Česká republika sa stále drží medzi európskou špičkou v podiele domácich filmov na celkovej návštevnosti. Tento podiel v poslednom desaťročí ani raz neklesol pod 20 %. Vlani dosiahol 23,8 % a podiel na tržbách kín bol 21,9 %. V nasledujúcom TOP 20 nájdeme sedem českých filmov, čo je najviac v posledných rokoch. Podiel nadnárodných koncernov, predstavovaných tzv. hollywoodskymi štúdiami, klesol na 53 %. Nezávislá zahraničná produkcia kumulovala zostávajúcich 25,1 % tržieb. V našom rebríčku reprezentuje nezávislú produkciu film Vlk z Wall Street a ďalší diel Hier o život. Podiel európskej produkcie sa zvýšil zo 7,2 % v roku 2013 na 11,9 %. Najúspešnejší európsky film Fakjú pán profesor skončil bezprostredne za TOP 20 na 21. mieste. Päť najúspešnejších európskych filmov dopĺňajú ešte francúzske snímky Lucy a Čo sme komu urobili?, britský film Železné srdce a švédsky Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Kompletná zostava 20 najnavštevovanejších filmov za rok 2014 kumulovala 45,2 % celkového obratu českých kín. Táto skutočnosť je zaujímavá tým, že ide o najmenší podiel v tomto tisícročí a od roku 2010 neustále klesá. Samozrejme, aj tak musíme konštatovať, že kumulácia návštevnosti pri najúspešnejších filmoch je stále veľmi intenzívna, zároveň svoj podiel prináša digitalizácia filmovej distribúcie, s ktorou súvisí lacnejšie uvádzanie filmov, čo má vplyv na zvýšenie počtu premiér a takisto mierne narastajúcu diferenciáciu návštevnosti.

Tridsaťdva distribučných spoločností uviedlo v roku 2014 celkovo 265 celovečerných filmových programov. DCI kompatibilný digitálny 2D záznam bol k dispozícii pri 248 filmoch, stereoskopická 3D verzia pri 38 premiérach. Vo formáte IMAX bolo uvedených 18 filmov a 27 ich bolo k dispozícii v 4DX. Naopak, 35 mm filmové kópie boli k dispozícii už len pri 5 filmoch, kým výhradne na domácich nosičoch (DVD, blu-ray disk) ich bolo k dispozícii 17. Okrem toho mohli kiná uvádzať celý rad programov alternatívneho obsahu a veľké množstvo ďalších filmov sa v kinách objavilo v rámci rôznych festivalov, filmových prehliadok a individuálnych projekcií organizovaných priamo kinami.

Na prvé miesto medzi distribučnými spoločnosťami sa prvý raz v novodobej histórii dostal CinemArt, ktorý po zisku štúdiových kontraktov v roku 2013 zaujal i veľmi úspešnou akvizíciou európskych filmov. Jeho podiel na počte návštevníkov bol 29,3 % a na tržbách 29,5 %. Falcon mal podiel 21,4 % na počte divákov a 21,3 % na tržbách a skončil druhý. S trhovým podielom 16,4 % obsadila tretiu priečku spoločnosť Warner Bros. – toto miesto jej patrí nepretržite od roku 2009 a integrálnou súčasťou českého distribučného trhu bola od roku 1998 ako jediné priame zastúpenie hollywoodskych štúdií. Jej priame pôsobenie sa skončilo 7. apríla 2015, keď prešla rovnako ako ostatné hollywoodske spoločnosti na licenčnú zmluvu. Bontonfilm si udržal štvrtú priečku s trhovým podielom 9,9 %. Piatu získala spoločnosť AQS s podielom 7,1 %. Pod značkou Bioscop uviedla do kín najúspešnejší film roku 2014 Traja bratia (Tři bratři). Pätica najúspešnejších spoločností kumulovala 84,2 % celkových tržieb.

Medzi distribútormi premiérových filmov sa v roku 2014 prvý raz objavili spoločnosti APK Cinema Servis, Infinito, Nutprodukce, Lucernafilm, Czech Film, Pink Productions a Artnok Film – všetky uviedli v roku 2014 jediný film. Naopak, viacero subjektov, ktoré uvádzali filmy v predchádzajúcich rokoch, nové premiéry neponúklo. Vlani však nezanikla žiadna významnejšia distribučná spoločnosť, v tejto otázke bude oveľa zaujímavejšia rekapitulácia roku 2015.

Naďalej pokračoval nárast počtu digitálnych sál, hoci nie už natoľko výrazne. Na začiatku roku 2014 bolo digitalizovaných 429 sál, na jeho konci 453. Počet digitalizovaných plátien klasických kín stúpol zo 196 na 224. Technológie IMAX a 4DX sú stále iba v jednej sále v Prahe.

Dvaja najväčší prevádzkovatelia kín Cinema City a CineStar aj naďalej výrazne ovládajú trh, avšak ich podiel na trhu klesol zo 71,6 % za rok 2013 na 68 % v roku 2014. Spoločnosť Cinema City prevádzkovala 13 multikín so 111 sálami a získala trhový podiel 38,2 %. CineStar prevádzkuje 12 multikín s 90 sálami a získal trhový podiel 29,8 %. Celkovo bolo vlani v prevádzke 29 multikín. Výrazne vzrástol podiel spoločnosti Premiere Cinemas Czech (z 1,8 na 3,7 %), ktorá minulý rok otvorila nové multikino v Tepliciach. Golden Apple prevádzkuje multikino a jednosálové kino v Zlíne a má trhový podiel 2,5 %. Napriek otvoreniu nového multikina v Tepliciach sa celkový trhový podiel multikín znížil zo 75,6 % za rok 2013 na 73,9 % v roku 2014. Popri náraste počtu digitalizovaných jednosálových kín klesalo priemerné vstupné v multikinách, kým priemerná cena vstupenky v klasických kinách stúpala. Medzi multikinami stále vedú kiná ponúkajúce pridanú hodnotu, konkrétne 4DX sála na Novom Smíchove a IMAX sála na Flore. Inak nezaznamenávame žiadne prekvapenia. Medzi klasickými kinami jednoznačne dominujú pražské kiná Světozor a Lucerna, ktorá má od 9. januára 2014 takisto dve sály. Aj tretie, štvrté a šieste miesto patrí alternatívnym kinám, úspešne fungujúcim v priamej konkurencii multikín. Najúspešnejším jednosálovým regionálnym kinom v Českej republike je šumperské Oko. Kiná v Chomutove a Kolíne odrážajú dobré skúsenosti dvojsálových kín, ktoré umožňujú v mestách bez multiplexov diferencovanejšiu programovú ponuku. Systém E-cinema, keď sa premieta z nosičov určených na domáce využitie (DVD a blu-ray disk), je perspektívny nielen pre občasné projekcie vo viacúčelových sálach, ale aj pre malé sály vybudované v doplnkových priestoroch klasických kín. Taká sála môže byť ideálna na alternatívne projekcie, individualizované školské predstavenia, prípadne na prednáškovú činnosť. Filmoví distribútori ponúkli kinám celkovo 265 nových programov z 34 krajín sveta. Najviac filmov – 104 – bolo z USA, ale ponuka filmov z európskych krajín (91 titulov) bola po roku 2013 najvyššia od zániku monopolnej štátnej distribúcie v roku 1991. Hlavným dôvodom je spomínaná digitalizácia distribúcie, lacnejší a jednoduchší dovoz filmov v porovnaní s 35 mm kópiami.

V roku 2014 uviedli kiná najvyšší počet českých filmov od roku 1969, s jedinou výnimkou roku 1990, keď tento počet výrazne stúpol vďaka obnoveným premiéram zakázaných filmov. Vlaňajších 53 premiér českých filmov je mimoriadna udalosť a bude veľmi zaujímavé sledovať, či sa bude opakovať napriek klesajúcej podpore ich výroby v porovnaní s minulým desaťročím.

Dňa 24. januára 2015 sa uskutočnil 5. ročník Cien českej filmovej kritiky. Trofej za najlepší film roku 2014 získala Cesta ven v produkcii Moloko filmu, ocenený bol aj scenárista a režisér Petr Václav a hlavná predstaviteľka Klaudia Dudová. Za najlepší mužský herecký výkon ocenili Martina Fingera za úlohu v snímke Krásno. Cenu za najlepšiu kameru dostali Martin Žiaran za film Hany a Jaromír Kačer za Miesta (Místa). Za najlepší dokument vyhlásili film K oblakům vzhlížíme režiséra Martina Duška. Objavom roku sa stal Jiří Mádl za svoj režijný debut Pojedeme k moři. Slávnostné vyhlásenie v divadle Archa vysielala v priamom prenose na 2. programe Česká televízia a moderátorom večera bol Václav Moravec.

Česká filmová a televízna akadémia už po druhý raz ako Filmová akadémia, z. s., zorganizovala udeľovanie cien Český lev v pražskom Rudolfíne. Moderátorkou 22. ročníka cien bola Lucie Výborná a jej výkon patril ku kladom večera, po ktorom sa však najviac hovorilo o podivnom trapase s účasťou-neúčasťou Jima Carreyho. Českého leva za najlepší film roku 2014 získala Cesta ven a pribudlo k nemu aj ďalších šesť ocenení vrátane víťaznej sošky pre herečku Klaudiu Dudovú, hoci v hereckých kategóriách dominovalo obsadenie filmu Díra u Hanušovic – Ivan Trojan, Lenka Krobotová a Jaroslav Plesl. Tri levy za oblasť výpravy si odniesli tvorcovia filmu Traja bratia (Tři bratři). Tradične iný pohľad než kritici mali akademici na kategóriu dokumentárnych filmov, v ktorej Českého leva získal Miroslav Janek za film Olga. Ocenenie za mimoriadny prínos českej kinematografii si po vlaňajšom laureátovi Vladimírovi Körnerovi odniesla tento rok Drahomíra Vihanová.

Po šiesty raz sa 30. októbra 2014 v kine Ponrepo udeľovali Ceny ministerstva kultúry za prínos v oblasti kinematografie a audiovízie. Cena in memoriam bola venovaná režisérke Věre Chytilovej. Ocenenie žijúcemu autorovi dostala scenáristka, publicistka a dokumentaristka Kristina Vlachová. FITES, ktorý udeľuje svoje Trilobity v Beroune, ovenčil Cenou Václava Havla tvorivý tím internetového satirického sitkomu Blaník a prvý raz tak formálne vyzdvihol tento perspektívny priestor na šírenie audiovizuálnych diel. Cenu Vladislava Vančuru za prínos českej i svetovej kinematografii dostal Miloš Forman.

Filmová distribúcia nie je len bežné uvádzanie filmov v kinách, ale aj rad medzinárodných, národných i regionálnych filmových festivalov a prehliadok. Najvýznamnejšou filmovou udalosťou v Česku je MFF Karlove Vary, ktorý v roku 2014 udelil Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii Williamovi Friedkinovi a Melovi Gibsonovi, Cenu prezidenta MFF Karlove Vary za prínos českej kinematografii získal Zdeněk Svěrák. Veľkú cenu Krištáľový glóbus prisúdila hlavná porota gruzínskemu filmu Kukuričný ostrov režiséra Georgeho Ovašviliho s nemeckou, francúzskou, českou a kazašskou koprodukčnou účasťou. Za pozornosť stojí ocenenie dokumentu Olgy Sommerovej Magický hlas rebelky diváckou cenou denníka Právo. Porota Festivalu českých filmov Finále Plzeň v roku 2014 ocenila hraný film Ako nikdy (Jako nikdy) režiséra Zdeňka Tyca a dokument Velká noc Petra Hátleho.

Rok 2014 sa pre históriu českej kinematografie nezdá nijako významný. Systém už fungoval podľa nového zákona o audiovízii, výška podpory sa oproti roku 2013 síce zvýšila, no je stále výrazne nižšia ako v rokoch 2008 až 2011. Filmové stimuly síce oživili český filmový priemysel, ale stále sa diskutuje o pomerne komplikovaných pravidlách ich udeľovania, čo časť medzinárodných produkcií odrádza, takže smerujú do Maďarska, Rumunska alebo zostávajú v Nemecku či Británii. Napriek tomu bol veľmi vysoký počet českých premiér a obrat českých filmov sa udržal nad 20 %. Na druhej strane bolo medzi uvedenými českými filmami veľa dokumentov i hraných filmov, ktoré prešli kinami len s minimálnym záujmom. Diskutuje sa o alternatívnych spôsoboch šírenia filmov, no napriek skeptickým hlasom návštevnosť kín stále zohráva veľmi dôležitú úlohu. Predaj záznamových nosičov síce ďalej dramaticky neklesá, ale jeho objemy nedosahujú úroveň spred piatich-desiatich rokov. Výrazný vplyv má šírenie filmov po sieti, ale v tejto sfére dominuje sťahovanie kradnutého obsahu, kým legálne VoD zatiaľ distribútorom ani producentom významné zisky neprináša. O riešení sa diskutuje, ale veľa sa proti tomu nerobí. Príjemnou skutočnosťou je pomerne stabilná návštevnosť kín, a tak uvidíme, do akej trajektórie sa všetky vplyvy driemajúce v roku 2014 pod povrchom českej kinematografie premietnu v nasledujúcich rokoch.

Celú prílohu zostavil Aleš Danielis