Peter Michalovič,

filozof a estetik

Na Slovensku sa nenakrútilo veľa žánrových filmov a nenapísalo veľa skutočne vedeckých kníh či štúdií venovaných problematike filmových žánrov. To, samozrejme, spôsobuje dlhodobé problémy v používaní odbornej terminológie. Tak napríklad dobrodružný film predstavuje údajne jeden z najmohutnejších superžánrov. Nevedno, prečo je najmohutnejší, to však teraz vôbec nie je dôležité, pretože oveľa dôležitejšie je, že v štandardnom jazyku medzinárodnej filmovej vedy sa unisono používa pojem „superžáner“ na označenie tých žánrov, ktoré sa vyskytujú súbežne napríklad vo filme a v literatúre. Medzi superžánre patrí horor či western. Ešte horšie je to v prípade klasifikácie konkrétnych filmových diel z hľadiska žánrového označenia. Filmový žáner, ako obrazne a zároveň výstižne tvrdí Rick Altman, je obal na viacero použití, čo znamená, že ten istý obal možno použiť na zabalenie iného výrobku. Lenže jeden obal nemusí vyhovovať na zabalenie všetkých výrobkov a do úvahy treba ešte brať aj fakt, že každým prebalením sa zákonite mení aj obal. V praxi to znamená, že disciplína, ktorá reguluje tvorbu žánrových filmov, sa dlhodobým používaním mení, pričom ak sú zmeny na prvý pohľad viditeľné, dochádza k vnútornému štiepeniu žánrov na subžánre. Tak napríklad v rámci westernu dnes môžeme identifikovať viac ako 15 subžánrov a trúfam si povedať, že tento počet nie je definitívny, pretože western žije a nesporne bude žiť aj v budúcnosti.

Otváracím filmom tohoročného Febiofestu bol maďarsko-slovenský film Mirage. Veľmi sa mi páči a považujem ho za vynikajúci príklad filmového diela generovaného žánrovými konvenciami easternu ako jedného zo subžánrov westernu. Tvorcovia sa poučili u takého majstra westernu, akým je Sergio Leone, čo dokazuje úvodná scéna na malej železničnej stanici v puste, kam prichádza tajomný cudzinec. O tom, že je cudzinec, nemusí nikoho presviedčať, stačí jeden pohľad na jeho tmavú pokožku a je okamžite jasné, že sem nepatrí. Postava cudzinca pripomína archetypálnu postavu osamelého cudzinca bez minulosti, pusta zase pripomína prériu, samota v puste typický ranč na divokom západe a to sú len niektoré podobnosti s inými westernmi. Preto ma prekvapili úvahy o tom, či Mirage je, alebo nie je western. Tvrdím, že je, ale, medzi nami, pre mňa vôbec nie je také dôležité žánrové zaradenie filmu ako to, že v prípade filmu Mirage máme dielo s vysokou estetickou a umeleckou hodnotou, a to, že na jeho tvorbe sa podieľali aj slovenskí filmári.