Opovrhuje sa tu diváckym vkusom

Do kín sa tento mesiac dostáva slovenský celovečerný animovaný titul LokalFilmis a jeho autorom je Jakub Kroner (*1987), ktorý napriek svojmu mladému veku nakrútil už tri dlhometrážne snímky. Dve predchádzajúce – Bratislavafilm a Lóve – boli hrané a v kinách zaznamenali veľmi dobrú návštevnosť. Kroner je zároveň tvorcom animovaného seriálu LokalTV a pôsobí aj v reklamnej oblasti.

Naposledy vznikol na Slovensku celovečerný animovaný film v roku 1980 – bola to Krvavá pani Viktora Kubala. Kubal bol známy tým, že pri tvorbe zastával veľa pozícií naraz. Ako to bolo vo vašom prípade?
– Na filme som robil scenár, réžiu, nahovorenie niektorých postáv, dve pesničky a animoval som jednu z hlavných postáv. No spolu so mnou na ňom pracovalo 11 animátorov, výtvarníkom postáv je Matej Holub, ktorý je aj vedúcim animátorom filmu, vizuály pozadí navrhovali Matej Capovčák a Marián Toma, takže som v tom rozhodne nebol sám. Pravda je však taká, že v zahraničí by na podobnom projekte pracoval minimálne dvojnásobný počet ľudí a nie rok ako my, ale dva a viac. Verím, že pri ďalších projektoch sa nám podarí aspoň priblížiť k tomuto modelu.

Aké filmy a seriály formovali v mladosti nielen váš náhľad na animovaný, ale aj hraný film?
– Čo sa týka animácie, ovplyvnili ma hlavne seriály ako South Park, Family Guy, ale aj Monty Python a Terry Gilliam. Teda hlavne satirický animovaný humor. Pri hraných filmoch je to zložitejšie, nemám konkrétneho tvorcu, ktorého by som preferoval, mám rád viaceré žánre a mám obdobia, keď ma jeden z nich baví viac ako iné. Ale dánsky Pusher, anglický Trainspotting, americký Pulp Fiction, to sú asi prvé filmy, pri ktorých som si uvedomil, že by som niečo podobné chcel robiť. Myslím, že je to z mojej doterajšej tvorby aj trochu cítiť.

Dokázali ste debutovať Bratislavafilmom (2009) vo veľmi mladom veku, navyše ako študent animovanej tvorby a bez výrazných predchádzajúcich krátkych hraných filmov. Akým spôsobom ste si zháňali financie, štáb a ako prebiehalo nakrúcanie?
– Celý nápad vznikol po tom, ako bola v slovenskej kinematografii dlhá odmlka a ročne mal premiéru tak jeden slovenský film. Všetci okolo sa sťažovali, že nemajú prostriedky na natáčanie, a mne sa zdalo trápne, že tu nevznikajú filmy, ktoré sú viac o nápade či námete ako o spracovaní. Nevidel som dovtedy žiadny slovenský film zo súčasnosti s témou, ktorá by zaujala mladého diváka a reflektovala to, čo mladí ľudia reálne zažívajú. Povedali sme si s kamarátom, že aj keby sme to natočili starými kamerami, bude to mať zmysel. Po prvom teaseri, keď sme mali natočenú len jednu scénu, sme zaznamenali na internete také pozitívne reakcie a očakávania zo strany divákov, že sme sa do filmu pustili a do roka bola premiéra. Kameru sme si požičiavali z produkčnej firmy vždy, keď netočili. V podstate štáb pozostával z troch ľudí – mňa, produkčného, ktorý robil druhú kameru, a zvukára. Najvtipnejšia bola nočná scéna, keď sme nemali ani reflektor, tak sme si svietili mobilnými telefónmi. Zosúladiť termíny, keď je voľná kamera, keď má čas herec, keď je dobré počasie, to bolo naozaj bláznivé a natáčanie sa preto natiahlo na niekoľko mesiacov. Nikto z nás nečakal, že sa to dostane do kinodistribúcie, niektorí nás prehovárali, že kvalita nezodpovedá kinu a že by sme to mali vydať iba na DVD. Našťastie sa našla distribučná spoločnosť, ktorá to s nami riskla – Continental film –, a bol to nečakaný úspech.

Áno, váš debut a najmä váš druhý celovečerný hraný film Lóve (2011) prekvapili vysokou návštevnosťou. V čom vidíte hlavné príčiny tohto úspechu nielen vo vzťahu k samotným filmom, ale aj k celkovému nastaveniu spoločnosti a kinematografie?
– Téma Lóve začala vznikať už počas postprodukcie Bratislavafilmu a po jeho úspešnom odpremiérovaní som vedel, že chcem natočiť niečo štýlovo klasickejšie a na inej vizuálnej úrovni. Film Lóve odrážal moje domnienky, čo by chcel mladý slovenský divák vidieť – humor, drámu, romantiku, akciu, zaujímavé obsadenie, reálne dialógy, niečo, čo by konkurovalo zahraničným filmom tejto kategórie. Divácky úspech vnímam ako hlad po filmoch pre mladého diváka, ktorý chodí do kina najviac. V okolitých krajinách funguje, že na domáce filmy chodí viac divákov ako na zahraničné. U nás to tak nie je podľa mňa preto, že mnohí slovenskí filmári zvláštne, pre mňa až nepochopiteľne opovrhujú diváckym vkusom, čo funguje aj opačne. Pokiaľ ľudia zodpovední za financovanie filmov nebudú podporovať tvorcov, ktorí sa snažia prilákať divákov do kín na slovenské filmy, bude sa nezáujem o domácu tvorbu zo strany divákov ešte prehlbovať. V tomto ohľade je v súčasnosti, keď príde na vysokorozpočtové slovenské filmy do kina 1 200 divákov, situácia viac než zlá.

Pozrime sa na váš projekt LokalTV. Animovaný seriál a politická satira reagujúca na „horúce problémy“, to znie ako dosť náročná výzva pre tvorcu. Ako vlastne prebieha výroba jedného seriálového dielu?
– Za tri roky sme na internete vyrobili 18 seriálov s rôznymi témami a postavami. Všetky však majú spoločný prvok: improvizáciu. Kým dvadsaťminútové časti vyrobené pre TV JOJ mali klasický scenár, ktorý interpretovali herci, odkedy sme na internete, robíme kratšie epizódy a pracujeme formou improvizácie. Nahodíme si situácie a potom vymýšľame dialógy priamo pred mikrofónom. Skoro všetky naše internetové videá vznikali takto a tento postup sme aplikovali aj na celovečerný film. Takže finálny scenár je vlastne prepisom improvizovaných dialógov.

Na Slovensku sa každý s každým pozná, o to ťažšie je zrejme ísť s kožou na trh a ponúknuť nekorektný humor, recesiu a paródiu. Ako sa na tieto veci pozeráte? Aký typ humoru vám je najbližší z pozície diváka a nachádzate ho dostatok aj v slovenskej filmovej a televíznej produkcii?
– Mám pocit, že Slováci veľmi nemajú vzťah k satire, už irónia sa tu často vníma ako urážka. Napriek tomu, že žijeme v Európe tretieho tisícročia, sa niektorí ľudia stále tvária, že by sa tento typ humoru mal sankcionovať. Nie je dobré, ak sa satira berie smrteľne vážne, fatálne následky sme videli tento rok vo Francúzsku. Ja som sa nikdy nesnažil humorom ublížiť niekomu konkrétnemu, skôr to beriem ako vysmievanie sa hlúposti. Zatiaľ neprekonaným vrcholom slovenskej humoristickej scény je pre mňa tvorba Lasicu a Satinského. To, čo vytvorili v 60. rokoch, malo európske parametre a pritom to bolo veľmi slovenské. A to, ako sa k nim spoločnosť zachovala v 70. rokoch, bolo takisto veľmi slovenské a podľa mňa to nesúviselo iba s komunistickým režimom.

Ako by ste zhodnotili súčasnú programovú ponuku slovenských televízií? Skúsme sa sústrediť na animovanú tvorbu – je jej zastúpenie na obrazovkách dostatočné a vyberajú si televízie do vysielania zaujímavé veci? No a keď sme pri tom, neuvažovali ste sám nad projektom animovaného seriálu pre deti?
– Beriem to tak, že tu máme komerčné televízie, pre ktoré bude vždy lacnejšie a efektívnejšie nakupovať „overené“ animované seriály zo zahraničia a ktoré nemajú dôvod podporovať pôvodnú tvorbu. Naša verejnoprávna televízia sa dlho správala podobne, preto na niekoľko rokov úplne vymizla slovenská animovaná tvorba. Ja som dokonca zažil na vysokej škole, že sme nemohli praxovať v STV v animátorských trikových ateliéroch, lebo za to pýtali od školy komerčné nájomné. Hoci sa v tých ateliéroch reálne nič nevyrábalo a zapadávalo im to prachom. Čiže verejnoprávna televízia nemala záujem o slovenskú animovanú tvorbu, čo je v kontraste napríklad k Českej televízii, ktorá má vlastný detský kanál a podporuje aj pôvodnú produkciu. Našťastie vzniklo pár štúdií, ktoré dokážu vyprodukovať večerníčkové formáty, ako Mimi a Líza. Stále je to však žalostne málo a možnosť získať financie z verejných zdrojov je väčšinou taká poddimenzovaná, že sa to vlastne nedá zmeniť. Naše štúdio ide vlastnou komerčnou cestou a, samozrejme, uvažujeme aj o projekte pre deti, no nie večerníčkového formátu do televízie, ale celovečerného filmu. LokalFilmis má ambíciu vyšliapať cestičku pre väčší projekt, ktorý bude výrobne náročnejší a určený práve pre deti. Začneme na ňom pracovať už toto leto. Pár námetov už máme. Chceme sa uberať medzinárodnejším smerom, tak uvidíme, ako to celé dopadne.

Vy ste toho ako dvadsiatnik už veľa stihli. Dajú sa spätne pomenovať základné a najdôležitejšie body, ktoré ste sa o filmárčine a rozprávaní príbehov počas kariéry „naučili“?
– Do istej miery sa cítim ako niekto, kto skočil do vody, nevedel plávať a naučil sa to. Pri Bratislavafilme som si vyskúšal vlastne skoro každú tvorivú pozíciu: od scenára a réžie cez herectvo, strih, kameru až po produkciu, čo mi umožnilo všetkého sa dotknúť a zistiť, aké je to náročné a čo môžem od ktorej zložky čakať. Pri filme Lóve som sa naučil pracovať s profesionálnym štábom a skúsil som sa pohrať aj s formou. LokalFilmis je vlastne súhrnom všetkých mojich skúseností z práce na internete. Všetky projekty ešte stále beriem ako školu, ktorá ma raz dovedie k projektu, kde budem môcť svoje skúsenosti naplno využiť.

Figurujete pod hlavičkou produkčnej spoločnosti Inout Studio, etablovali ste sa aj v reklamnom prostredí, takže ste okúsili tú komerčnú, obchodnú stránku veci, od ktorej sa niektorí tvorcovia snažia držať bokom. Ako prebiehal váš prienik do „biznisu“?
– Už na vysokej škole som sa stretol s názorom, aká je reklama strašná a ubíjajúca, ale uplatnenie animátora je jedine v reklamnej agentúre. Ako sedemnásťročný som vyhral s animovaným spotom v súťaži stáž v jednej zahraničnej reklamnej agentúre, ktorú som nedokončil – odišiel som, lebo tam panoval názor, že humorné animované reklamy klienti nechcú. Chcel som to zmeniť tak, že si vytvorím značku, ktorú budem predávať a ktorá bude animovaná a vtipná. Počas štúdia na vysokej škole som vytvoril postavu Pištu Lakatoša – bola to z mojej strany iba taká hra, mala však nečakaný ohlas na internete. Po pár mesiacoch sa ozval mobilný operátor, ktorý riešil zadefinovanie svojho vizuálu k jednému produktu. Oslovil nás, či by sme mu na kampaň neprepožičali stále populárnejšiu postavičku Pištu Lakatoša, ktorý sa v tom čase už vlastne stal značkou. Dohodli sme sa a bol to úspech, vyhrali sme niekoľkokrát cenu EFI za efektivitu reklamy a Strieborné klince za reklamnú kampaň. Dostali sme sa do situácie, že klient od nás nechce iba výrobu, ale chce spojiť svoj produkt s našou značkou, takže v súčasnosti licenciujeme niektoré naše postavičky zo seriálov pre reklamné kampane a fungujú vlastne ako živé celebrity, ako herci, ktorí poskytujú kampani svoju tvár. Aj to potvrdzuje a upevňuje popularitu našej platformy. Neberiem to ako niečo, od čoho sa treba držať bokom, čo by ma brzdilo v kreativite, práve naopak, všetky najväčšie značky sveta majú silnú reklamnú stránku, ide len o to, ako sa uchopí.

Čomu sa plánujete venovať v najbližšej budúcnosti? Sú nejaké projekty, ktoré vyzerajú reálne?
– V najbližšom čase sa budem venovať LokalTV ako webovej platforme. Chcel by som okrem našich tradičných animovaných videí ponúknuť divákom na jeseň aj hranú sekciu, o ktorej vo firme už dlho hovoríme. Pripravujeme na internet krátke hrané seriály, nejaké eventy, a ako som už spomínal, chceme vyvíjať aj ďalší celovečerný animovaný film. Budúci rok by som mal natáčať v českej produkcii hraný celovečerný film z obdobia prvej svetovej vojny. Na tento projekt sa naozaj veľmi teším, lebo sa zaoberá témou, ktorá je pre mňa srdcovou záležitosťou a venujem sa jej už veľa rokov.

Marcel Šedo ( poslucháč audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )
FOTO: archív Jakuba Kronera